
Ďakujem, nevedel som to nájsť, chcel som vedieť presnú citáciu.
Podľa záznamu v Bibliografii na googlebooks to vydanie bolo dvojzväzkové.
Ak by sa Vám chcelo, nepozriete v tom PDF, či tam nie sú na predsádke, alebo frontispice "ex libris", alebo iné vlastnícke značky ?
Dikes :-)
Obrázky:

Vďaka za správu. Z ukážky vyplynul negatívny nález. Nakoniec Bertikova verzia bola trojzväzková a nezvestné vydanie bolo dvojzväzkové.
Totiž stolice (stolica je samosprávny orgán šľachty na území bývalého Uhorska, to len keby niekto nevedel, veľmi zjednodušene ju môžme vyhlásiť za "úrad", ktorý mal na svojom území verejnosprávnu a súdnu právomoc, niekedy sa nazývajú - opäť nepresne ako župy - o župách môžme hovoriť až od roku 1922: župné zriadenie, 1927/28 krajinské zriadenie - za Moravou ako zemské) mali zaujímavé knižnice, ale niekam sa podeli ... takže celkovo, keby ste našli takú značku, dajte mi vedieť, ak sa toho nazberá viac, môže z toho byť aj nejaká štúdia ...
Prečo o tom píšem na numizmatickom fóre ? Kniha, ktorú som chcel identifikovať bola numizmatickým katalógom, ktorý sa spomínal v preberacej zápisnici z roku 1837. Tu sa ďalej zaznamenalo, že stolica v archíve uchovávala korunovačné medaily a rôzne "väčšie a menšie zlaté, a tiež väčšie a menšie strieborné mince" - úžasný evidenčný záznam, je to doslovný preklad (!) - takto sformulovaný záznam svedčí o obrovskej dôvere, ktorú odovzdávajúci i preberajúci úradníci voči sebe mali (za prítomnosti ďalších úradných osôb). Keď si zoberiem, že dnes sa z verejných vecí ukradne takmer všetko a môže to byť spísané, kus po kuse, nafotené a trebárs aj on-line zverejnené. Neplatia žiadne prísahy, dané slovo nemá váhu, a keď si dobre spomeniete, tak podľa niektorých zdrojov na počiatku bolo "len" SLOVO ...


Prepočítavanie asi nie je obľúbená časť zberateľstva ... ale predsa ešte pridám jeden záznam o pôžičkách istého liptovského zemana, pri ktorých nebola zapísaná len suma, ale aj hotovosť, v akej to bolo vyplatené, čo nám ukáže aké obeživo slúžilo na tezauráciu ...
V roku 1825 v rámci prvej pôžičky v účtovnej sume 160 rýnskych zlatých prevzal dlžník od veriteľa "w samých dwaczatnikoch" 800 kusov (!) 20 grajciarových strieborných mincí; rok na to si pripožičal ďalších 75 zlatých - čiže veriteľ bol schopný v hotovosti odovzdať v rámci tejto pôžičky celkom 1180 strieborných 20 grajciarov ... na tom už by sa dali odsledovať rôzne varianty razieb :-)
(potom si ešte ten istý od toho istého 1829 pripožičal ďalších 400 zlatých šajnových ... uhorská šľachta žila na úver už dávno predtým ako si my myslíme, že sme "objavili" úverovú krízu ... staré zlaté časy ...)
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.